Vytvorené odpovede vo fóre
-
AutorPríspevkov
-
Stále viac sa presviedčam, že to bude v poriadku nakoniec, no príde taká malinká chvíľka a už je to celé zle. Skúsim to aj ja… Snáď sa mi podarí tiež všetko splácať, no ja som na MD, jedine , že budem niečo robiť popri domácnosti, musím to vymyslieť, lebo nejak neverimy, že mi partner bude pomáhať… Viem, že u neho podporu nenájdem, a asi skôr bude obviňovať ako povzbudzovať, ale to čas ukáže…
Ďakujem ❤️ úplne rovnako sa teraz cítim ja ako ty na začiatku, mňa zozeriaju výčitky svedomia za klamstvá a za sumy, čo som prehrala, ktoré boli určené pre deti boli to tisíce… Ja nemám teraz skoro nič v peňaženke a presne chcem tomu predísť, len stále myslím aj na dlhý a exekúcie ktoré ma čakajú (zrejme) všade kde sa obzriem, som niekomu dlžná, alebo som dlzila. Aj z toho mám strašné depresie. Ja neviem či u partnera budem mať podporu, neviem u koho áno a u koho nie, no viem, že mám kamarátku najlepšiu, na ktorú sa môžem obrátiť… No uvidím ako to pôjde ďalej, každopádne by som bola najradšej, keby sa mi vrátila rodina do života.
Ďakujem 🙂 áno aj ja som rada, pre mňa toto bol najťažší krok, dať to zo seba von, teraz sa len snažím pri deťoch a povinnostiach, zvládať návaly depresie… Ako si to zvládala? Mňa to niekedy tak dostane, ale musím fungovať tak sa nejako otrasiem a idem ďalej, občas je to ale také silné, že nedokážem nič robiť… Máte/máš nejakú radu??
Ahojte, včera poobede nastal prelom, reakcia partnerovej mamky bola oprávnená, ale drsná… Padli slová, ktoré som od nej nikdy nepočula… No každopádne sa mi večer ozvala stým, že volala do centra pre závislosti… Najviac ma mrzí, že som najviac klamala o financiách práve jej, lebo je to naozaj úžasný človek… Partner sa somnou zatiaľ nebaví a nemá záujem somnou riešiť môj problém… Dúfam, že sa to zmení časom… Je nahnevaný, lebo samozrejme keď sme potrebovali pomoc, tak nám jeho rodina stále pomohla a teraz to už bude odmietane z ich strany… Viem, že som sa mala priznať hneď, ale nešlo to, neviem ako im to vysvetlím… Zajtra mám ísť do centra k psychiatricke, tak som zvedavá, čo mi poradí… Vybavila mi ju partnerov a mamka…
Ďakujem veľmi pekne za reakciu, verím, že to bude lepšie ako sa mi teraz zdá, ale nechcem sa tým upokojiť, lebo to môže byť samozrejme omnoho horšie… veľmi sa pred nimi hanbím a mám pocit úplného zlyhania ako mama/žena… Poznám ich a viem ako tieto veci berú a preto mám obrovské obavy… Mám už určitý plán, ako by som splatila dlhý a mám plán sa liečiť… Len neviem ako im to všetko sformulovať tak, aby vedeli, že mám už jasno v Tom , čo som robila… A že to chcem úplne zmeniť… A hlavne pre naše deti….
-
AutorPríspevkov