Hra sa spája s ľudstvom odjakživa. Je to príjemná a dobrovoľná aktivita, ktorá má človeku navodiť zábavu, uvoľnenie, vyplniť voľný čas. Medzi objekty hrania patria aj hracie automaty, ruleta, kocky, poker, stávkovanie na výsledky športových podujatí a tipovanie, kartové a vlastne všetky ostatné hazardné hry. Čím častejšie sa do hry zapájame, tým viac priťahuje našu pozornosť. Na jednej strane nás hra odkláňa od každodennej reality, no na strane druhej, návrat z virtuálnej reality do bežného života je menej zaujímavý. Niekedy sa môže stať, že prepadneme hre a vášeň hazardovať začne ovplyvňovať život natoľko, že hra sa stáva problémom. Je potrebné si uvedomiť, že výhru alebo prehru určuje náhoda, nedá sa naučiť ani ovplyvniť.
Hra je istá forma zábavy. Tak ako kino, divadlo, športové podujatie. Za každé poskytnutie zábavy musíme platiť. Nikdy nečakáme, že nám ju poskytnú zadarmo a ešte nám aj za ňu zaplatia. To isté platí o hraní. Herne sú stavané pre zábavu a nie pre zisk. Nenahrádzajú príjem, ale poskytujú vzrušenie z hry, ktorá dáva šancu na finančnú výhru. Tá však nie je garantovaná.
V priebehu vývoja závislosti môžeme hovoriť o návyku, opakované strety s hazardom, pozitívne posilňovanie (výhry), stále väčšie baženie (craving). Craving je nutkavá túžba užiť drogu (hazardnú hru). Pri snahe znížiť kontakt s hazardom je baženie väčšie a môžu sa prejaviť abstinenčné príznaky (nervozita, podráždenosť, neraz aj agresivita, beznádej, únik k iným závislostiam). Jedinec sa ocitá v akomsi začarovanom kruhu. Snaží sa zachrániť celú situáciu ďalšou výhrou. Požičiava si peniaze, často krát aj nelegálnou cestou. Finančný deficit sa prehlbuje, z neúspechov obviňuje okolie, rodina sa rozpadá. Gambler nevie ovládať nutkanie hrať, stáva sa závislým. V mnohých prípadoch si napriek rastúcim dlžobám a opätovnému hraniu gambleri závislosť nepriznajú, odmietajú pomoc, hanbia sa. Tlak na duševné zdravie stále rastie až do úplného vyčerpania.