Nenašla som odpoveď

[laliberushÚčastník (Participant)]

Snáď sa mi niekto ozve 🙂 som mama dvoch detí, syn má 6 rokov a dcérka necelé 2 mesiace. Mám partnera, s ktorým žijeme spolu, má úžasnú rodinu, ktorá ma prijala ako za svoju. Posledné dva mesiace boli asi najhoršie v mojom živote aj napriek tomu, že sa mi narodila dcérka. Peniaze ktoré som dostala z materskej a za pôrod som prehrala, v internetovom kasíne,stále som chcela viac a viac, aby som už dávnejšie vzniknuté dlžoby vedela splatiť. Hrať som začala tak aktívne asi pred rokom, no akútne to začalo byť, keď som si na to začala požičiavať od známych a dokonca aj z rôznych pozickarni. Doma o Tom samozrejmé nikto nevedel. Od partnerovej rodiny mám obrovské pôžičky, ktoré nedokážem splatiť, peniaze odložené pre deti už tak isto neexistujú. Partnerovi som sa odhodlala priznať až teraz, prekvapil ma ako reagoval a čo mu vlastne na Tom všetkom najviac vadilo… No ide mi o to, ako to mám povedať jeho úžasnej mame a sestre… Viete mi niekto poradiť? Mám veľké obavy, že to bude z ich strany veľmi nepochopené, keďže sú matky tiež a pravdupovediac, som tie posledné peniaze prehrala deťom a práve teraz pred vianocami. Sme na Tom teraz veľmi zle finančne… Čo sa týka pomoci, mám najlepšiu kamarátku, ktorej mamka pracuje ako sestra v centre pre závislosti, a tá mi isto pomôže, keďže jej som to povedala ako prvej má o Tom ubezpečila… Prosím ak je tu ešte teraz niekto, pomôžte, ako to mám vysvetliť partnerovej rodine? Ďakujem

[Lula36Účastník (Participant)]

Ahoj úplne chápem v akej ťažkej situácii si a veľmi ma to mrzí…Z mojej skúsenosti ti poviem tak, ze niekedy ma strach hrozne veľké oči. Keď som sa priznala ja čakala som rôzne reakcie, pobalene kufre atď. Nabrala som odvahu, povedala pravdu a všetci moji blízki sa postavili za mňa a za to, aby som sa liečila, nečakala som to, ale toto mi veľmi pomohlo sa nakopnúť a robiť s tým niečo.Uz je to 9mesiacov co nehrám a najviac mi pomohla rodina a centrum.. Nehovorím ze to je ľahké nie je, ale od mojej rodiny a manžela som za ten čas nikdy nepočula jedinú výčitku. Takže sa neboj a povedz pravdu uľaví sa ti, držím palce 🙂

[laliberushÚčastník (Participant)]

Ďakujem veľmi pekne za reakciu, verím, že to bude lepšie ako sa mi teraz zdá, ale nechcem sa tým upokojiť, lebo to môže byť samozrejme omnoho horšie… veľmi sa pred nimi hanbím a mám pocit úplného zlyhania ako mama/žena… Poznám ich a viem ako tieto veci berú a preto mám obrovské obavy… Mám už určitý plán, ako by som splatila dlhý a mám plán sa liečiť… Len neviem ako im to všetko sformulovať tak, aby vedeli, že mám už jasno v Tom , čo som robila… A že to chcem úplne zmeniť… A hlavne pre naše deti….

[Lula36Účastník (Participant)]

Povedz im to presne tak to že, si plne uvedomujes svoje zlyhanie a ze s tým chceš a potrebuješ niečo robiť. Ten pocit hanby, zlyhania ma prenasledoval dlhé mesiace od priznania, a do dnes mam výčitky svedomia. Niekedy si myslíme ze poznáme svojich blízkych a ich názor na určité veci, ale ani oni nevedia aké to je keď hras a co prežívaš práve preto je dôležité sa o tom porozprávať, aby pochopili a pomohli a myslím si ze ti určite pomôžu.. A ak by sa aj náhodou stalo ze nenájdeš u nich pochopenie, dôležité je co chceš ty sama len vydržať a bojovať

[laliberushÚčastník (Participant)]

Ahojte, včera poobede nastal prelom, reakcia partnerovej mamky bola oprávnená, ale drsná… Padli slová, ktoré som od nej nikdy nepočula… No každopádne sa mi večer ozvala stým, že volala do centra pre závislosti… Najviac ma mrzí, že som najviac klamala o financiách práve jej, lebo je to naozaj úžasný človek… Partner sa somnou zatiaľ nebaví a nemá záujem somnou riešiť môj problém… Dúfam, že sa to zmení časom… Je nahnevaný, lebo samozrejme keď sme potrebovali pomoc, tak nám jeho rodina stále pomohla a teraz to už bude odmietane z ich strany… Viem, že som sa mala priznať hneď, ale nešlo to, neviem ako im to vysvetlím… Zajtra mám ísť do centra k psychiatricke, tak som zvedavá, čo mi poradí… Vybavila mi ju partnerov a mamka…

[Lula36Účastník (Participant)]

Ahoj, som rada ze si to zo seba dostala von, aj keď reakcia bola drsnejšia,prvotný sok pre rodinu, ale si na dobrej ceste len pokračuj držím palce

[laliberushÚčastník (Participant)]

Ďakujem 🙂 áno aj ja som rada, pre mňa toto bol najťažší krok, dať to zo seba von, teraz sa len snažím pri deťoch a povinnostiach, zvládať návaly depresie… Ako si to zvládala? Mňa to niekedy tak dostane, ale musím fungovať tak sa nejako otrasiem a idem ďalej, občas je to ale také silné, že nedokážem nič robiť… Máte/máš nejakú radu??

[Lula36Účastník (Participant)]

Poviem ti úprimne, keď som išla do centra na prvé vyšetrenie a sedela som u psychiatricky zložila som sa, hrozne som plakala, depresie som mala dlhsie, z toho ze som bola v bludnom kruhu hrania a prehrávania.. Myslela som aj na to ako to ukončím celé a ze mojej rodine bude bezomna lepšie 😞. Psychiatricka mi okrem dg patologických hráč stanovila aj dg depresia a úzkosť, takže som dostala lieky a tie mi pomohli.S depresiou som bojovala dlho, ale mne v tomto mojom období veľa pomohla moja mama a môj muz a najlepšia kamarátka. Pomohlo mi aj ze som si písala denník vždy večer som na papier dala všetky svoje pocity, obavy. Chodila a chodím do klubu AG,kde som pochopila ze na to nie som sama a ze sú tam ľudia, ktorí prešli rovnakým peklom ako ja.Vravi sa ze všetko chce svoj čas, síce je to pravda no často myslím na to ako som všetko pokazila. Preto keď ráno vstanem z postele, poďakujem za všetko čo mám a poďakujem aj za to zle co sa stalo, pretože viem ze už to nechcem zažiť, tie stavy úzkosti, depresie, výčitiek svedomia,ze boli dni keď som nemala v peňaženke ani cent na chleba to je môj hnací motor,nikdy viac toto nechcem prežiť.

[laliberushÚčastník (Participant)]

Ďakujem ❤️ úplne rovnako sa teraz cítim ja ako ty na začiatku, mňa zozeriaju výčitky svedomia za klamstvá a za sumy, čo som prehrala, ktoré boli určené pre deti boli to tisíce… Ja nemám teraz skoro nič v peňaženke a presne chcem tomu predísť, len stále myslím aj na dlhý a exekúcie ktoré ma čakajú (zrejme) všade kde sa obzriem, som niekomu dlžná, alebo som dlzila. Aj z toho mám strašné depresie. Ja neviem či u partnera budem mať podporu, neviem u koho áno a u koho nie, no viem, že mám kamarátku najlepšiu, na ktorú sa môžem obrátiť… No uvidím ako to pôjde ďalej, každopádne by som bola najradšej, keby sa mi vrátila rodina do života.

[Lula36Účastník (Participant)]

Co sa týka, dlhov a exekúcii tie mám aj ja, ale s každým jedným mojim veriteľom som sa rozprávala a každému jednému som na rovinu povedala pravdu. Dohodla som si únosné splátky, mám dve roboty a snažím sa z toho dostať.

[Autor]

Príspevkov