Viem že by som mal

[OrimÚčastník (Participant)]

Čauko som 29rocny chalanisko. Mám fajn sezónnu prácu v zahraničí a počas doby keď som tam som sa ani raz nedotkol tých “pekelnych strojov” . Problém bol že som sa vrátil domov medzi sezonami. Zo začiatku dovolenky som nemal chuť ani nutkanie sa k ním priblížiť, po predchádzajúcich skúsenostiach s hranim, ktoré sa prevalili v minulosti. Ale časom čo som bol doma vznikli v rodine určite situácie, ktoré som riešil tým že som si hrkol. Aj keď som nebol pricinou toho problému, ale veľmi ma mrzelo že sa také niečo deje..a k tomu som si aj pár krát vhodil nejaké drobace do stroja až sa stalo že som prehral väčšiu sumu a neskôr aj nejaké peniaze mojich rodičov… Ako to mám zvládať?

[Juraj BÚčastník (Participant)]

Ahoj orim
pytaš sa ako to mas zvladnut. Uprimne nezvladnes to, ak si zavisli tak ta choroba prevlada nad tebou. Cesta vedie cez priznanim sam pred sebou a že skutočne tužiš žit život. To znamena musiš byt pokorny. sam to nezvladnes nepoznam este gemblera ktory by to zvladol sam a to hrajem 10 rokov a mam tucet znamych ktory hraju alebo hrali ale ty co prestali tak tych stretavam na stretnutiach u Anonymných gemblerov. Uprimne ti možem povedat prehral som strasne vela penazi ale nieje to problem penazi ale problem je hranie. Mne velmi pomohlo v minulosti navsteva psychiatra aj psychologo no ale najviac su to stretnutia AG v trencine. Ano napisal som ze hram lebo som gembler a to je dijagnoza na cely moj zivot no viem tu hru zastavit. ale vyhrat nikdy nadnou nevyhrajem preto stym nebojujem ale stale si sam predsebou priznam ze som hrač. A niečo čo trvalo 10 rokov neviem vyriesiť za jeden mesiac ani za pol roka. čo ti možem odporučat. tak je to: priznanie sebe aj blizkym osobam. potom uplne obmedzit navstevy podnikov kde si chodieval uplne. najst odbornu pomoc to je psychiater, psycholog, stretnutia AG vsetko z toho je nanic ak to nechces ty sam

[Michal MoravekÚčastník (Participant)]

Závislosť nezvládneš tým, že ju ignoruješ. Je oveľa silnejšia, než si myslíš, a než si teraz Ty. Musíš mať stále na pamäti, že si závislý, ale to si musíš najprv úprimne priznať sám pred sebou a svojím okolím. Až potom môžeš riešiť, ako s tým žiť bez toho, aby si riešil každú krízovú situáciu hraním, teda únikom. Najlepšie urobíš, ak sa zveríš do rúk odborníkom a požiadaš o zákaz vstupu do herní, kam chodievaš hrať.

[SomZavislyÚčastník (Participant)]

Viem že by som mal prestať hrať a začať sa učiť na maturity. Ale od hier nemožem odtrhnúť hlavu a musím hrať stále viac a viac a aj prehra ma posúva dalej ( v tom vidím plus pretože stále mi rodičia hovorili že sa nemám vzdávať). Lenže je to problém, čas sa kráti a nedá sa toho zbaviť. Skúšal som všetko ale nič mi nepomáha už ani kamarátov rodinu a hlavne frajerku nepočúvam. V hlave mám hlasy ktoré ma posúvaju vpred a hrám hru za hrou 🙁 pomožte mi prosím 🙁

[Michal MoravekÚčastník (Participant)]

Je to zložité, ale pokiaľ budeš chcieť hrať a mať pocit nejakého plusu z tej hry, tak ti nepomôže nič. Je to o tvojom životnom štýle a tvojich potrebách. Keď ťa bude napĺňať hra, tak frajerka to určite nezmení. Tým chcem povedať, že sa musíš rozhodnúť ty, čo bude pre tvoje ďalšie žitie prvoradé – rodina, priatelia, frajerka alebo hra. Podľa mňa je tá hra len ilúzia chorobne mysliaceho človeka, ten zdravý chce žiť v realite života a pocitov. Nebuď hlúpy a dokonči si školu, buď rozumný a ži plnohodnotne. Držím palce!

[Autor]

Príspevkov