Takže rodičia už vedia o všetkom, budúci týždeň ma čaká prvé sedenie so psychiatrom. Strašne sa toho bojím, nebola som nikdy na takom sedení, vôbec neviem ako také sedenie/vyšetrenie prebieha, a nechcem aby ma psychiater vypísal na PN, aj keď rodičia trvajú na tom (mám 30 r.). Ja musím proste chodiť do práce, znie to možno smiešne, ale tam sa cítim dobre, mám rada svoju prácu, kolegov, jedine tá práca ma napĺňa momentálne…. Viem, že rodičia mi len chcú pomôcť, naozaj stoja pri mne a snažia sa aj oni, aj ja. Ale chcú sa porozprávať aj s lekárom, a to sa mi už nepáči. Bojím sa že sa nebudem vedieť otvorene hovoriť s lekárom, keď tam budú aj oni. Nemám už tajnosti pred nimi, ale chcú aby som bola úprimná k lekárovi, a kvôli tomu chcú tam byť aj oni. Takže neviem… skratka sa bojím. Do teraz som bývala sama, a bolo mi fajn, ale teraz sa sťahujem k mame, nebudem mať žiadne súkromie. Taký mám pocit, že môj život už nemá vôbec žiadny zmysel. A za to môžem len ja sama… Strašne sa hanbím že som takáto, chcem sa z toho dostať čím skôr, ale nechcem všetko stratiť, čo som mala.