Hoci sa všeobecne zužuje na závislosť od hazardných hier, patologické hráčstvo je širšia koncepcia. Je to závislosť od činnosti na zábavu, ktorá zahŕňa dokonca akýkoľvek druh hry.
Všetko, čo sa týka hry, je spojené s tým, že „ľudská bytosť chce cítiť, vyjadrovať, hovoriť a vytvárať základné emócie (smiech, krik, plač, radosť)“, lebo tie sú zamerané na zábavu a rozptýlenie. Všetko zábavné je podľa toho hrou. Tancovať, prechádzať sa, čítať, pozerať televíziu, vykonávať nejaký šport alebo iné činnosti, ktoré vyvolávajú radostné pocity, sú zamerané na zábavu, aj keď priamo nezahŕňajú hru. Dokonca aj pohlavný styk obsahuje hravý prvok, a ten často prevláda. Závislosť od sexu teda môže mať črty patologického hráčstva, hoci ním nie je.
Závislosť od hazardných hier
Pre narušené povahové vlastnosti gambler vidí svoj život ako zaujímavý iba vtedy, keď sa vystavuje riziku, hoci ho to dovedie do ťažkej závislosti. Dôsledok toho je strata slobody. Sloboda je ale predsa základným prvkom hry. U gamblera teda vzniká paradox – tým, že je závislý od hry, sa v skutočnosti pripravuje o tento ľudský rozmer a prežíva len čiastočný pôžitok. Pre svoj návykový charakter sa patologické hráčstvo, ako to napovedá aj jeho názov, považuje za chorobu. V niektorých krajinách je ním postihnutá veľká časť obyvateľstva. Odhaduje sa, že v Španielsku má viac ako pol milióna ľudí vážne problémy, ktoré pramenia z tejto závislosti. Ešte u vyššieho počtu (približne 800 000 osôb) sa prejavujú príznaky patologického hráčstva.
Hráč sa domnieva, že vie kontrolovať šťastie. Je napríklad typické, že hodí kocky väčšou silou, aby mu padlo vyššie číslo a naopak, ak chce, aby mu vyšlo nízke číslo. Pravdou však je, že v kockách, v lotérii, v rulete, v bingu, v hracích automatoch (peňazožrútoch), a dokonca ani v športových stávkach sa nedá kontrolovať výsledok hry. Neexistuje žiadny účinný trik (samozrejme okrem podvodov) ani štatistické poradie, ktoré by mohli zaručiť úspech. Napríklad ak v rulete padlo už desaťkrát číslo 2 z 37 možných čísel, v ďalšom kole je stále rovnaká pravdepodobnosť, že znovu padne – 1:37. To isté platí aj o čísle, ktoré za celý večer ešte ani raz nepadlo.
Hráčsky profil
Hoci vôbec nie je pomýlené myslieť si, že sa ktokoľvek môže stať gamblerom, existujú osobnostné predpoklady, ktoré podporujú túto závislosť:
– Nezrelá, slabá, náladová osobnosť
– Nepokojnosť a sklamanie
– Túžba vyniknúť
– Strach a úzkosť
– Radosť z rizika
– Sklon nudiť sa
Dôvody závislosti
Sú aj teórie, ktoré sa pokúšajú vysvetliť, prečo sa niekto stane hráčom. Môžeme ich zhrnúť do dvoch skupín:
Psychoanalytické teórie: Odovzdanie sa hre je spôsob, ako sa potrestať (lebo je v nej vysoké riziko prehry) za previnenia, ktoré hráč považuje za nedoriešené; alebo je to „nezrelé a detinské správanie ako pokus o predĺženie alebo zastavenie erotického sebauspokojovania.
Behaviorálne teórie: Patologické hráčstvo je výsledkom mnohonásobného povzbudzovania, ktoré upevňuje návyk už od jeho začiatku.
Behaviorálne hľadisko je zjavné napríklad v spôsobe, akým fungujú hráčske automaty. Sú zostavené tak, že zvyšujú závislosť. Zdá sa, že sa riadia metódou tzv. operantného podmieňovania, ktorá spočíva v tom dať hráčovi raz za čas malé výhry. Podporujú ho, aby hral ďalej. Ak pokračuje, nevyhnutne prichádzajú prehry.
Výhra („vyhrať) je, predovšetkým zo začiatku, návnadou pre hráča. Keď sa však už raz „chytí“, je závislý od samotnej hry, či vyhráva (málokedy), alebo prehráva (takmer vždy).
Účinky závislosti
Neodolateľná chuť hrať je taká silná, že sa jej, tak ako pri akejkoľvek inej závislosti, nedá odolať (patologické hráčstvo je typická „netoxická závislosť“). Ak ju človek neuspokojí, nastáva silná úzkosť (abstinenčný syndróm). Keď človek stratí nad hrou kontrolu, objavujú sa pocity ako apatia, smútok, strata sebaúcty a vina. Dostojevskij opísal tento proces vo svojom románe Hráč.
Praktickým limitom na pokračovanie v hraní prirodzene je, či má hráč možnosť míňať peniaze. Závislosť ho ale bude nútiť, aby to „vyriešil“ riskantnými alebo až nemorálnymi prostriedkami (dlžoby, podvod, krádež, vražda…).
Patologické hráčstvo človekovi bráni viesť normálny život. Postihuje osobnú, rodinnú, finančnú, sociálnu a pracovnú sféru. Zasahuje skrátka celý život (Aparicio, 2004). Pocit straty kontroly a krachu môže v extrémnych prípadoch viesť k úzkosti, depresii, ba až k samovražde.
Stojíme však pred závislosťou aj s fyzickými dôsledkami. Keď gambler nehrá, pociťuje niektoré z typických príznakov drogovo závislého – bolesti hlavy, tráviace ťažkosti, nepokojný spánok, podráždenosť, vysoký krvný tlak a ďalšie
Ďalšie druhy patologického hráčstva
Nadmerná záľuba v súťažných športoch, buď aktívna, alebo pred televíznymi obrazovkami, sa pre mnohých stala posadnutosťou, ktorá hraničí s fanatizmom. V niektorých rozvojových krajinách ľudia obetujú peniaze na jedlo a iné základné potreby, aby si zadovážili vstupenky na štadióny. Zdá sa, že súťaživosť, ktorá sa vníma ako zábava, podporuje tento typ závislosti.
Pri závislosti od psychoaktívnych látok sa tiež objavuje hravá súčasť, a to ešte väčšmi od rozšírenia tzv. spotrebného modelu. Rekreačné hľadisko dnes prevažuje nad ostatnými.
Upútať na seba pozornosť je ďalší prejav patologického hráčstva a je spojený s najnižšími ľudskými vášňami. Často návyková záľuba v klebetách a v ohováraní je jedným z jej najcharakteristickejších prejavov. Rôzne reality show a bulvárna tlač, ktoré sú v mnohých krajinách teraz také rozšírené, sú dôkazom toho, aký je človek vo svojej prirodzenosti náchylný, aby sa živil nešťastím druhých. Lepšia výchova so zameraním na pozitívne myslenie a na duchovný rozvoj by pomohla usmerniť tieto sklony. Chorobné pútanie pozornosti vnímané ako hra je ale tiež podstatou ďalších závislostí alebo ich súčasťou. Závislosť od sexu (vrátane pornografie), od „akčných filmov“ (krycí názov na streľbu a zabíjanie) či samotné praktizovanie násilia (to sú prípady mnohých výtržníkov alebo tých, ktorí vyvolávajú hádky na futbalových štadiónoch) predstavujú len niekoľko príkladov.
CELÝ ČLÁNOK TU
ZDROJ OBRÁZKU: Pixabay.com