Zrejme si viete predstaviť, aké peklo prežíva narkoman alebo alkoholik. Ale gambler? Ak si myslíte, že hazardné hráčstvo nepatrí k nebezpečným závislostiam, ste na veľkom omyle!
Hazardný hráč spraví peklo zo života nielen sebe, ale aj svojim blízkym. Jeho rodina sa často rozpadá pod ťarchou dlhov a exekúcií, ktoré po sebe necháva. Najhorší sú však vymáhači. Vyhrážajú sa dlžníkovi aj jeho rodine, nezriedka smrťou. Po osemtýždňovej odvykačke a ďalších terapiách má veľkú šancu, že sa vráti do normálneho života. Toto je spoveď 32 – ročného Juraja, ktorý sa liečil na psychiatrickom oddelení Fakultnej nemocnice poliklinikou F. D. Roosevelta v Banskej Bystrici.
Som gambler
„Na začiatku je eufória z toho, že niečo vyhráte. Neskôr vám ide už len o samotné hranie. Pri strojoch som trávil niekoľko hodín denne. Uvedomujete si, že ubližujete blízkym, ale neviete to ovládať. Dnes už viem, že hranie spôsobuje poškodenie v mozgu. Pri hre sa do neho vyplavujú látky, ktoré vám spôsobujú potešenie. Lenže mozog si na ne zvykne a vy túžite po stále väčších dávkach. Presne ako pri drogách či alkohole,” priznáva mladý muž, ktorý vyštudoval vysokú školu, ale vždy ho to ťahalo k hudbe. Dnes má hip-hopovú kapelu.
Ako malý chalan bol jeden z prvých, čo vlastnili gameboy. Od virtuálnych hier však paradoxne prešiel ku klasickým kamenným automatom. „V dvadsiatke som denne strávil pri automatoch niekoľko hodín. Rodičia boli znepokojení, ale vždy som ich niečím oklamal. Peniaze som si zarábal sám, takže v tom – aspoň spočiatku – nebol v problém,” vyznáva sa Juraj. Postupne mu však gamblerstvo spôsobovalo čoraz väčšie komplikácie v práci, v partnerských aj rodinných vzťahoch. Celú svoju existenciu podriadil hraniu. Všetko, čo mal, aj nemal, minul v herniach.
Najťažšie je vydržať. Do konca života
Nezabrzdila ho rodina, ani priateľka, hoci jej sľúbil, že prestane hrať. „Nepripúšťal som si, že som závislý. Tvrdil som, že to zvládnem sám. Ale nešlo to. Až po priateľkinom druhom ultimáte som sa spamätal a prihlásil sa na liečenie do Banskej Bystrice. Nechcel som ju stratiť. Škoda, že som nešiel skôr. Mohol by som si ušetriť stratené roky.” Na liečenie prišiel v zlom psychickom stave, ale s prekvapením zistil, že je jeden z mála, čo nemá extrémne dlhy.
Odborníci pod vedením primára MUDr. Ludvíka Nábělka mu počas osemtýždňovej liečby radili, ako sa zo závislosti dostať. Juraj prízvukuje, že to nebolo to ľahké. Bez obrovskej dávky chcenia a sebadisciplíny to nešlo. A stále nemá vyhraté. Najhoršie je totiž vrátiť sa do bežného života a doživotne abstinovať. Má však silnú motiváciu, tou je priateľka, ktorá vždy stála na jeho strane a podporovala ho. „Prestal som fajčiť, chcem si zlepšiť životosprávu, začal som znovu hrať futbal, behať, chodiť do fitka. Možno to znie ako fráza, ale ľudia v liečebni mi pomohli. Budúcnosť extra neriešim, čo sa týka práce. Ale viem, že keď budem v pohode, všetko bude OK”.
CELÝ ČLÁNOK TU
ZDROJ OBRÁZKU: Pexels.com