Už dlhší čas sledujem v okolí rôzne články na tému závislosti. Okrem závislosti od alkoholu, nikotínu a tvrdých drog sa objavujú články na tému závislosť od jedla, partnera, dieťaťa, práce, behu či dokonca vody. Napadá mi zase a znova otázka: Ako môže byť v tomto zmysle slova človek závislý napríklad na vode? Niečoho tak prirodzeného, zdravého, bez čoho nemôže náš život exitovať. Môže voda v našom tele spôsobovať deštrukciu? Podobné myšlienky mi napadajú aj pri ostatných vymenovaných veciach a ľuďoch. Je závislosť niečo, čo spôsobuje výlučne látka? Ja si myslím, že nie úplne. Bolo by však veľmi málo povedať nie a nevysvetliť, prečo si to myslím.
Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) definuje syndróm závislosti ako skupinu fyziologických, behaviorálnych a kognitívnych fenoménov, v ktorých má použitie látky alebo triedy látok oveľa vyššiu prioritou pre človeka ako iné správanie, ktoré predtým malo väčšiu hodnotu. Inými slovami ide o skupinu neobyčajných javov, ktoré sa u človeka prejavujú v správaní, v poznávaní aj telesne. Ďalej sa závislosť charakterizuje silnou túžbou, bežne sa používa aj pomenovanie „craving“. Táto túžba sa medzi ľuďmi často zamieňa za pojem závislosť. Je ju však potrebné doplniť aj iné charakteristiky, aby sme mohli hovoriť o syndróme závislosti. Ďalšími znakmi sú problémy so sebaovládaním, telesné odvykacie stavy, tolerancia k predmetnej látke, zanedbávanie iných, v minulosti podstatných záujmov a pokračovanie v užívaní látky aj napriek preukázaným škodlivým účinkom na zdraví.
Závislosť z biologického pohľadu:
Zuzana Chromíková z Ústavu molekulárnej biológie SAV o závislosti hovorí nasledovné: „Ľudia, ale aj iné mnohobunkové organizmy si vyvinuli tzv. „centrum odmeny“ (z ang. „reward centre“). Úlohou centra odmeny je motivovať nás k aktivite, ktorá je pre náš život podstatná, je odmenou. Jednoducho povedané, aby nás bavilo aktivitu vykonávať, musíme sa z nej tešiť. Napríklad získanie jedla bolo v minulosti (aj dnes je v inej forme) fyzicky namáhavé. Preto, aby bolo možné zachovať organizmus, sme za túto činnosť odmenení. Centrum odmeny uvoľňuje dopamín, látku, pre ktorú majú nervové bunky v mozgu receptory. Táto látka patrí medzi neurotransmitery, ale je aj mediátorom koordinácie pohybu a regulácie vylučovania niektorých dôležitých hormónov. Po tom, ako túto látku neuróny zaregistrujú, vedú vzruchy, ktoré nás motivujú, aby sme v príjemnej činnosti pokračovali a ktoré tiež spôsobia, že sa na danú vec vieme úplne sústrediť. Užívanie drog ovplyvňuje hladinu dopamínu a iných neurotrasmiterov v tele. Čo je ešte horšie, neuróny v mozgu sa užívaním drog veľmi rýchlo stanú predávkované dopamínom. Následkom čoho stratia časť svojich receptorov pre dopamín. Takéto bunky je veľmi ťažké znovu excitovať a organizmus má aj pri vysokom príjme dopamínu pocit, akoby jeho hladina bola nízka. Je motivovaný prijímať ho viac.“
CELÝ ČLÁNOK TU
ZDROJ OBRÁZKU: Pexels.com