Alkohol je tovar, bežne dostupný v potravinových obchodoch, dokonca aj v mnohých iných obchodoch. Má príťažlivé formy a chute – víno, pivo, whisky, koňak, slivovica, likéry a často krásne obaly, takže sa kupuje na rôzne príležitosti od okamžitého konzumu až po exkluzívne darčeky. Ich spoločnou zložkou je účinná látka etanol, alkohol C2H5OH.
Riziká alkoholu, vznik závislosti
Najväčším prekliatím alkoholu je, že spočiatku, v malom množstve- 0,6 -08 ‰ pôsobí na človeka príjemne: zvyšuje jeho sebavedomie, pozitívne príjemné pocity, eufóriu, sociabilitu,
znižuje úzkosť a depresiu. Odbúrava zábrany, zvyšuje sexuálnu apetenciu a družnosť. Po prekročení tejto dávky veľmi rýchlo a bez varovných signálov nastupujú negatívne účinky alkoholu: postupná strata sebakontroly, zníženie rozlišovacej schopnosti, strata rovnováhy, sebakritičnosti a indidividualizované prejavy – veselosť, hlučnosť, alebo smútok, agresia, veľavravnosť…
Prvou fázou svojich účinkov láka alkohol ľudí ako včely na med. Psychobiologické zmeny, počínajúce ako príjemné, sú pascou na ľudí.
Sociálne pitie alkoholu, ktoré využíva tieto účinky, je ďalšou pascou a rozvíjaním rizika. Keďže u mnohých ľudí nefunguje interné varovanie, klapka, hranica „pozitívneho „ účinku, toto množstvo sa ľahko a často prekračuje, nebadane vzniká naliehavá potreba ďalšieho pitia, abúzus, ktorý často a rýchlo smeruje až k rozvinutiu závislosti
Závislosť je stav straty kontroly nad pitím alkoholu so vzrastajúcou potrebou a chuťou na alkohol, bez ohľadu na následky.
Príčiny závislosti: Niektorí jedinci sú viac disponovaní stať sa závislými ako iní, príčiny sú väčšinou neurohomorálne, čiže psychobiologické, podporované sociálnymi vplyvmi. Teóriu genetickej predispozície podporuje familiárny výskyt alkoholizmu, ako i známe genetické informácie a zmeny, ktoré prebiehajú aj v priebehu života s alkoholom, alkohol ovplyvňuje transfer trasmittérov, najmä dopamínu a endorfínov. Je známych mnoho ďalších neurobiologických mechanizmov účinkov alkoholu, ktoré vedú k vzniku závislosti, ale komplexný mechanizmus vzniku závislosti nie je stále detailne objasnený.
Sociálne prostredie môže byť k alkoholu pozitívne, alebo odmietavé. Súčasťou našej väčšinovej kultúry je prijímanie a podporovanie pitia alkoholu v spoločenskej forme, ale aj v krčmách, reštauráciách, vinárňach, pivárňach, čiže v organizovanej forme.
História alkoholu a alkoholizmu
Alkohol sprevádza ľudstvo od počiatku jeho známej histórie, staroveké mýty tvrdia, že alkoholické nápoje, najmä víno, darovali ľudstvu božstvá. Avšak zároveň nastúpil aj boj proti nemiernemu požívaniu alkoholu. V starovekej Číne bol za opilosť trest smrti, Konfucius a Budha v 6 storočí pred n.l. pitie kategoricky zakazovali. V starej Indii boli za opilosť vykonávané kruté tresty, ako nútenie piť vriacu tekutinu, vypaľovali im na čelo znak. V starom Egypte stáli pred hostincami kostry s výstrahou „memento mori“, starí Gréci mali rozvinutú prevenciu a negatívnu propagandu najmä pre mládež, v starej Sparte opitých vystavovali ako odstrašujúci príklad, Mohamed stanovil telesné tresty za pitie a podobne.
Zmienky o škodlivých vplyvoch alkoholu nájdeme už u Hippokrata, Galéna, Aristotela i Avicennu.
Do konca 18. storočia existovali v jednotlivých štátoch rôzne fyzické tresty za opilstvo.
Až v roku 1784 bol alkoholizmus prvýkrát označený za duševnú chorobu B. Rushom. Chápal ho ako „rozborenie vôle“. Najrealistickejšie diagnostikoval alkoholizmus K.M. Bruhler-Kramer (1819), ktorý ho charakterizoval ako telesné ochorenie, poškodzujúce nervový systém a vedúce k abnormálnej túžbe po alkohole. Rozlišuje rôzne akútne a chronické formy.
CELÝ ČLÁNOK TU
ZDROJ OBRÁZKU: pexels.com